Pokiaľ letíte z Prahy s Korean Air do Soulu a premýšlate, do ktorej destinácie pokračovať, odporúčame Vám Fidži. Pre porovnanie, dĺžka letu zo Soulu na Fidži je 9 hodín 55 minút a napr. zo Soulu do Denpasaru (Bali) je 7 hodín 10 minút. Rozdiel necelé 3 hodiny nie je až tak zásadný pri ceste, ktorá s prestupom trvá cez 24 hodín. Podstatnejšie je, že priletíte do takmer dokonalého kľudu. 

Viti Levu, hlavný ostrov Fidži je omnoho kľudnejší ako Bali. Veď celé Fidži má 850 000 obyvateľov. Na Viti Levu nájdete dlhé divoké pláže, najznámejšia je oblasť Coral Coast s bohatými koralovými útesmi a jednou z najkrajších svetových pláží Natadola Bay pri hoteli Intercontinental Fiji. Viti levu je ideálny na spoznanie miestnej kultúry a prírody, môžete tu zažiť dobrodružnú časť svojej dovolenky. Výnimočnost Fidži spočíva v malých ostrovčekoch Mamanuca Islands, vzdialených zhruba hodinu a pol jazdy rýchlym veľkým katamaránom alebo Yasawa Islands, vzdialených zhruba 3 hodiny plavby loďou. Kúzelný je taktiež Taveuni Island dosiahnuteľný asi po hodinovom lete. Všetky ostrovy sú ideálne pre romantickú dovolenku.

 fidzi-novy-web-005.jpg
 

 

Ostrovy Mamanuca alebo Yasawa sú malé, na každom je väčšinou jeden hotel a ten je tvorený len asi 30 bungalovmi. Na ostrove je zhruba 50 turistov a pár miestnych zamestnancov. Ostrovy sú zelené, s kopcom výšky 50 – 100 metrov, kam sa dá po strmej ceste vyjsť, obklopené niekoľkými plážami z bieleho piesku. More s priezračnou vodou sa vyznačuje aktívnym podmorským životom. Fidži je ideálny na ničnerobenie a relaxovanie v dokonalom kľude. Hlavnou atrakciou, v Mamanuca Group, je neobývaný Tom Hanks Island, kde sa točil film Stroskotanec (Cast Away) a v Yasawa Group ostrov Blue Lagoon, kde sa natáčal film Modrá lagúna. Môžete sa skvelo potápať a vyjsť si s rybármi na ryby. Na ostrovoch je wifi aj mobilný signál (odporúčame na letisku kúpiť miestnu SIM kartu Vodafone s dátovým programom).

Strava je založená na daroch mora a rybách v miestnej úprave. Tie sú skvelé. Vyberiete si aj medzi ponukou špecialít z hovädzieho, kuracieho a jahňacieho mäsa dovážaného z Austrálie. Vína sú takmer výhradne austrálske a novozélandské, pivo miestne, z Fidži (fľaša 0,75l). Pozor, Fidži nie je úplne gurmánska destinácia. Najete sa dobre, zdravo a chutne, ale určite nie rozmarne a pestro. Rovnako musíte rešpektovat „Fidži Time“, kľudné tempo personálu.

Väčšina turistov na Fidži sú Austrálčania a Novozélanďania, pre ktorých je Fidži ich „Chorvátsko a Grécko“, klientov z Európy a Ameriky je menej. Miestny zdravotný servis a aj tovar v obchodoch je veľmi podriadený zvyklostiam v Austrálii.

fidzi-novy-web-009.jpg 
 

 

Aký je ideálny program na Fidži?

Po prílete si kľudne doprajte jeden aklimatizačný deň na Viti Levu a ďalší deň ráno hurá na Mamanuca alebo Yasawa Islands – určite skombinujte dva alebo najlepšie tri ostrovy po 3 – 5 nociach na každom. Posledný deň odídete popoludní loďou na Viti Levu, kde v hoteli pri letisku strávite noc a ráno po raňajkách ste za 10 minút na letisku k odletu linky do Soulu. Pre cestu na malé ostrovy je možné využiť aj hydroplán alebo vrtuľník a ušetríte si čakanie na loď. A samozrejme, ak chcete spoznávať prírodu a zažiť dobrodružstvá, hlavný veľký ostrov Viti Levu si žiada o pobyt na niekoľko dní.

Na Fidži nájdete veľmi dobré hotely kategórie 4* a lepšie 3*. Niektoré detaily možno nebudú dokonalé, niekedy situácia bude chcieť trpezlivosť, ale určite si oddýchnete vo veľmi zaujímavej destinácii. Nočnú zábavu nečakajte, maximálne počas niektorých večerov zahrá gitarista pár piesni. Fidži, podľa nášho názoru, nie je vhodný pre najnáročnejších klientov, hľadajúcich perfekcionizmus v hoteloch a rezorty s plným servisom.

Pokiaľ tieto stránky čítajú „batôžkari“, tak Fidži je skvelé aj pre nich. Stačí letenka, ktorú radi zaistíme. Kúpite si lístok na loď, s ktorou obídete niekoľko ostrovov. Zohnať na mieste chatku alebo lôžka v jednoduchom hostele nie je problém a cena je nízka. Spíte a stravujete sa max. 10 metrov od mora.

fidzi-novy-web-013.jpg 
 

 

Niečo málo k histórii Fidži

Ostrovy boli osídlené pred viac ako 3 000 rokmi. Prví obyvatelia Fidži prišli z juhovýchodnej Ázie dlho pred prvým kontaktom s európskymi prieskumnými výpravami v 17. storočí. Natrvalo sa tu Európania usadili až v 19. storočí. Ostrovy prešli pod britskú správu ako kolóniia v roku 1874. V roku 1970 získali nezávislosť. V roku 1987 došlo k porušeniu demokratických princípov, počas dvoch vojenských prevratov, nepokojom vyvolaným silniacim vplyvom indo-fidžijskej komunity. V roku 1990 Ústava uzákonila fidžijskému etniku kontrolu v krajine, avšak viedla k silnej emigrácii Indov. Silný populačný úbytok mal za následok ekonomické ťažkosti, ale bola zaistená prevaha Melanésanov. Dodatky uzákonené v roku 1997 upravili ústavu do viac spravodlivej podoby. Slobodné mieruplné voľby v roku 1999 skončili vládou vedenou Indo – fidžijcami. O rok neskôr bola zosadená prevratom vedeným konzervatívnym fidžijským nacionalistom Georgom Speightom. Demokracia bola obnovená koncom roku 2000 a Laisenia Qarase, ktorý viedol dočasnú vládu, bol zvolený premiérom. Fidžijské členstvo v Spoločenstve národov bolo pozastavené v nadväznosti na protidemokratické aktivity spojené s pučom z roku 2000. Vzhľadom k veľkosti krajiny má Fidži mimoriadne ozbrojené sily. Domorodí obyvatelia si zachovali svoju kultúru. Ich oblečenie odolalo britskému vplyvu.

5. decembra 2006 tu došlo k vojenskému prevratu, pri ktorom armáda pod vedením Franka Bainimaramy zvrhla údajne slabú skorumpovanú vládu Laisenia Qaraseho, ktorá vzišla z demokratických volieb v máji 2006. Frank Bainimarama dočasne prevzal všetky prezidentské právomoci a sľúbil skoré usporiadanie demokratických volieb, ale ich termín neupresnil. 4. januára 2007 predal prezidentský úrad späť Ratu Josefa Iloilovi a nasledujúci deň bol ustanovený dočasným predsedom vlády. Okolité štáty aj medzinárodná organizácia považujú puč za nezákonný a krajina bola kvôli nemu vylúčená z Commonwealthu.

 fidzi-novy-web-004.jpgfidzi-novy-web-010.jpg
 

 

Hospodárstvo na Fidži

Fidži patrí k najrozvinutejším štátom Oceánie. Na ostrovoch Viti Levu a Vanua Levu sa nachádzajú ložiská zlata. V krajine sú tiež ložiská striebra a medených rúd. Priemysel nie je príliš rozvinutý. Vyrába sa hlavne cement, farvy, laky a odevy. Najrozvinutejším odvetvím je potravinársky priemysel, vo veľkom tu pracujú cukrovary, pivovary a závody na spracovanie rýb a tabaku.

Export cukru a rastúci turistický ruch, s 300 000 až 400 000 turistov ročne, sú hlavnými zdrojmi zahraničného obchodu. Spracovanie cukru obnáša jednu tretinu priemyselných aktivít. Dlhodobé problémy sú nízke investície a problematické vlastnícke práva. Politické nepokoje na Fidži spôsobili krutý dopad na ekonomiku, ktorý znamenal prepad o 2,8 % v roku 2000 a rast len 1 % v roku 2001. Turistický sektor sa rýchlo zotavil, dosahujúc množstvo prichádzajúcich návštevníkov z doby pred prevratom, znovu počas roku 2002. Schopnosť vlády ovládať rozpočet, ktorý prekročil čistý deficit 6 % v roku 2002, je závislá na návrate politickej stability a dôvery investorov.

Poľnohospodárstvo hrá dôležitú rolu v ekonomike Fidži, zameriava sa predovšetkým na pestovanie cukrovej trstiny. Pre vývoz sa pestuje zázvor, tabak, kakao, kaučuk a káva. Z produktov sa vyváža kokosový olej a kopra. Pre potreby štátu sa pestujú banány, citrusy, ryža a hľúzovité rastliny. Chovajú sa prasce, dobytok, kone a kozy.

 

Etnické skupiny, jazyk a náboženstvo

V krajine prevládajú dve veľké národnostné skupiny. Podľa sčítania z roku 2007 v krajine žije 473 983 domorodých (57% populácie), 311 591 (38%) Indov a 42 326 (5%) ostatných. Z hľadiska náboženského tu majú prevahu kresťania (52%), hinduisti tvoria 38% a moslimovia 8%. Väčšina obyvateľov krajiny sídli na najväčšom ostrove – Viti Levu.

Etnikum

Populácia Fidžijcov sa delí na pôvodných Fidžijcov a miešancov polynézskych a melanézskych predkov (54.3%), a indo-fidžijských potomkov zmluvných robotníkov privezených na ostrovy Britmi v 19. storočí. Percento populácie indických potomkov sa výrazne znížilo počas posledných dvoch desaťročí vplyvom emigrácie. Okolo 1,2 percent sú Rotumani – domorodci z ostrovov Rotuma, ktorých kultúra má omnoho viac spoločného s krajinami ako Tonga alebo Samoa, ako so zvyškom Fidži. Sú tu tiež malé, ale ekonomicky významné skupiny Európanov, Číňanov a ďalších menšín. Vzťahy medzi Fidžijcami a Indo-fidžijcami boli často pokrivené a napätie medzi oboma komunitami ovládlo politiku poslednej doby. Úroveň napätia kolísa medzi rozdielnymi regiónmi krajinami.

Jazyk

Tri úradné jazyky sú ustanovené Ústavou: angličtina, ktorá bola zavedená zákonmi britskej kolónie, fidžijština, jazyk etnických Fidžijcov a hindčina, hlavný jazyk Indo-fidžijcov. Obyvatelia Fidži majú ústavné právo komunikovať s vládnymi úradmi v ktoromkoľvek z úradných jazykov, s prekladateľom poskytnutým na vyžiadanie. Používanie angličtiny je jedným z najdlhšie trvajúcich odkazov na zavedenie už skoro storočia starých britských zákonov. Angličtina je hlavným dorozumievacím prostriedkom medzi oboma etnikami Fidžijcov a Indo-fidžijcov, rovnako tak komunikácie obyvateľov Fidži so zvyškom sveta. Je to jazyk v ktorom vláda aj trestné orgány vedú väčšinu svojich záležitostí a je tiež hlavným jazykom vo vzdelávaní a obchode.

Náboženstvo

Najrozšírenejším kresťanským vyznaním sú metodisti. S 36,2 percentami v celej populácii (vrátane skoro dvoch tretín etnických fidžijcov) majú najväčší podiel v populácii zo všetkých národov. Apoštolská cirkev (4%) a Cirkev adventistov siedmeho dňa (2,9%) sú takisto významné. Tieto aj ostatné vyznania majú malý počet indo-fidžijských členov, kresťanstvo všetkých druhov zahŕňa 6,1% z indo-fidžijskej populácie.

A dve zaujímavosti na koniec: do 19. storočia tu domorodskí obyvatelia praktikovali kanibalizmus a v čele dediny stojí náčelník a jeho funkcia je dedičná na syna.

fidzi-novy-web-006.jpgfidzi-novy-web-011.jpg 
 

 

Destinácie sme precestovali. Poskytneme Vám osobné rady.